Včera som sa bola kultúrne vyžiť v divadle,konkrétne v Novej budove SND.Hra Cudzia žena a muž pod posteľou sa pred nedávnom stala mojím vyhľadávaným kultúrnym obohatením.Aj keď som túto hru navštívila len dvakrát:-),už v apríli tam budem sedieť znova.
Priznám sa pred rokom by som do divadla len tak dobrovoľne nevkročila,keďže patrím do mladšej generácie,považovala som divadlo za prežitok pre snobov a takých,ktorí nevedia už,čo s voľným časom.Ale keď som pred pár mesiacmi v rámci školskej akcie navštívila Novú budovu po prvý raz,v sále Činohry hrali stienbeckove O myšiach a ľuďoch.Popravde šla som tam len z čírej lenivosti,pretože tento rok ma čaká maturita a keďže Steinbeck sa taktiež nachádza v jednom z maturitných okruhov,povedala som si prečo nevyužiť možnosť to vidieť hrané ako to čítať a a trhať si vlasy.
Pred týmto podujatím som pravdaže videla zopár divadelných inscenácií,konkrétne dve(Othello a Čarovná flauta),avšak ani jedna z tých inscenácií ma tak nenadchla ako O myšiach a ľuďoch.Odvtedy každú voľnú stovku šetrím na dáke to kultúrne vyžitie sa v divadle.A poviem vám,kino sa môže ísť schovať.Aj keď nedávno som navštívila aj to,ale v mojích očiach je to neporovnateľné.
Otázka znie,čo ma tak mohlo nadchnúť práve na Stienbeckovi?Ani nie tak samotná hra,ako herecký výkon zúčastnených,konkrétne jedného z hercov,Róberta Rotha.Aj keď jeho účinkovanie tam nebolo také výrazné,dá sa povedať,že tento človek pritiahol moju pozornosť k divadlu a zaradila som sa k tým snobom a unudencom:-).
Po vzhliadnutí Cudzej ženy som bola chytená ako ryba v sieti,nemožné sa vymotať.Tento herec ma v tej hre natoľko ohúril,že dodnes nemôžem na to zabudnúť,neustále si nosím v hlave Ivana Andrejeviča a jeho tragikomický osud naivného a prhkého paroháča,ktorý je nešťastný,že už ľuďom nie je smiešny.Celá hra je o tom,že Ivan ako vysokopostavený ruský úradník má krásnu ženu,ktorú považuje za vzor cudnosti a hanblivosti.Pravda je však taká,že ona si búrlivo užíva s inými a jeho má omotaného okolo prsta,všetci o tom vedia,len on nie.Postupne sa Ivanovi donesie do uší pravda o jeho žene,sprvu neverí,ale nakoniec sa nechá strhnúť žiarlivosťou a chce ju prichytiť.Stretáva sa dokonca aj s jedným z jej bývalých milencov,ktorý ju tiež sleduje(v tejto grotesknej úlohe sa predstavil Tomáš Maštalír).Nakoniec končí omylom v inom byte a ocitá sa pod posteľou so spomínaným odvrhnutým milencom.Jeho zúfalstvo sa vyhrocuje až do bláznovsta a ako býva dosť časté pod veľmi veľkým tlakom a v zúfalstve sa aj on nakoniec vzoprie ohováračkam a zmieri sa so všetkým a je šťastný,že je znova ľuďom smiešny.
Aj keď väščina ľudí tvrdí,že najlepšia rola Róberta Rotha je Hamlet,ja si stojím za Cudzou ženou.Hamleta som mala tiež možnosť vidieť,áno uznávam,aj tam ukázal čo v ňom je,bol vynikajúci,ale samotné dielo je dosť aj na mňa a na opakovanú návštevu Hamleta sa musím psychicky pripraviť,aby som bola schopná obsiahnuť všetko,čo to dielo ponúka.Po prvom vzhliadnutí som mala hlavu ako balón a dostala som, z toľkej snahy vziať si z toho čo najviac,migrénu:-).Ale musím spomenúť,že atmosféra v hladisku po skončení hry mi dosť pripomínala atmosféru,keď som bola na koncerte jednej americkej metalovej skupiny a dievčatá tam skoro odpadávali a vydávali rôzne povzdychy,keď došli členovia na pódium.Myslím si,že Róbert Roth je jeden z mála hercov,ktorí sú schopní pritiahnuť do divadla davy ľudí,veď napríklad lístky na jeho predstavenia sú v posledných mesiacoch už mesiac vopred takmer vypredané,Hamlet asi vedie.
Skrátka pridávam sa aj ja k tým davom väčšinou žien a dievčat,ktoré podľahli charizme a talentu herca,ktorého som tu niekoľkokrát spomenula.Ja by som však chcela skôr vyjadriť vďaku (rada by som aj osobne,ale som skromná osoba a bohužiaľ nemám tú česť)za to,že sa vďaka nemu opakovane nadchýnam pre divadlo.